Integrácia handicapovaných žiakov
| Úvodné slová | Škola je miesto, kde žiaci a mladí ľudia získavajú nielen vedomosti a zručnosti, ale kde môžu medzi sebou nadväzovať kamarátske vzťahy, učiť sa spolupracovať, navzájom si pomáhať a tolerovať. O tieto možnosti by nemalo byť ochudobnené žiadne dieťa, žiak, študent, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je postihnuté/ý. Postihnutý žiak donedávna mohol nadväzovať kontakty v škole len s rovnako znevýhodnenými spolužiakmi. Dnes môže mať kamarátov a spolužiakov aj zo skupiny intaktných žiakov. Zmeny v našej spoločnosti prinášajú výrazné posuny v ponímaní starostlivosti o žiakov so ŠVVP. Niektoré tendencie, ktoré by sme chceli zrýchleným tempom vyvolať, sa vo vyspelých krajinách formovali oveľa dlhší čas. Poznanie, ako sa určité snahy v týchto krajinách utvárali, môže byť inšpirujúce na rozvíjajúcu sa integráciu u nás. V posledných rokoch počet žiakov s edukačným problémom, ktorí sa integrujú do bežných tried, narastá. Vyžaduje si to zvýšené nároky na prácu všetkých zamestnancov škôl, osobitne učiteľov. |
| Teoretické východiská a legislatívne prostredie integrácie | V roku 2006 prijalo Valné zhromaždenie OSN Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor doteraz ratifikovalo vyše 170 štátov, medzi nimi aj Slovenská republika. Zaviazala sa tým „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“ (317/2010 Z.z. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím). Najbúrlivejšie diskusie podnietil článok 24 Vzdelávanie, podľa ktorého sú zmluvné štáty povinné zabezpečiť, aby „osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú“ (tamtiež).Jedincov s postihnutím alebo znevýhodnením stále pribúda. Starostlivosť o túto skupinu má v agende SR viacero rezortov, najviac sa jej venuje zdravotníctvo, sociálne veci a školstvo. Úlohy, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd a koncepcií, ktoré majú zabezpečiť kvalitnú a komplexnú starostlivosť o postihnuté deti a žiakov, prijatých v Slovenskej republike, sa premietajú aj do školskej legislatívy.Aktuálna školská legislatíva :Takmer každý učiteľ sa vo svojej praxi stretol (alebo sa stretne) s tým, že bude vo svojej triede pracovať aj s integrovaným žiakom. Naša školská legislatíva umožňuje riaditeľom škôl prijímať aj žiakov s rôznym druhom postihnutia, znevýhodnenia a ohrozenia. Integrácia postihnutých žiakov do bežných tried základných, stredných, ba i vysokých škôl je možná na základe výsledkov odborných vyšetrení, vyjadrenia príslušného poradenského zariadenia a na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka. Riaditeľ školy zodpovedá za to, aby podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so ŠVVP boli v súlade s predpismi. Všetky pokyny a usmernenia sú pravidelne zverejňované a aktualizované, napr. na internetových stránkach MŠVVaŠ SR, ŠPÚ a krajských školských úradov (www.minedu.sk, www.statpedu.sk). Snaha o integrované vzdelávanie postihnutých žiakov v bežných školách je v súčasnosti celosvetovým trendom. Jeho podstatu tvorí myšlienka kladúca dôraz na humanitu, ľudské práva, rovnosť medzi ľuďmi a úctu ku každému človeku a jeho hodnotám. Tolerancia spoločnosti k telesným a psychickým odlišnostiam je akýmsi meradlom jej vyspelosti a humánnosti. Integrácia žiakov so špeciálnymi potrebami je na Slovensku, podobne ako vo väčšine iných krajín, už dlhodobo školskou realitou. Legislatívne rámce integrácie a jej reálne podoby sa síce v jednotlivých krajinách líšia, vychádzajú však zo spoločnej myšlienky: tá časť žiakov, ktorá kvôli závažným odchýlkam v psychickom alebo fyzickom fungovaní bola vzdelávaná v špeciálnych školách, môže (a má) byť integrovaná do bežných škôl. Dôvody pre zavádzanie integrácie boli rôznorodé: výskumy realizované v mnohých krajinách nepotvrdili, že oddelené vzdelávanie zabezpečuje lepšie vzdelávacie výsledky ,ako spoločné vzdelávanie. Časté spojenie špeciálnych škôl s internátmi znamená negatívny zásah do života rodín a socio-emočného vývinu detí a žiakov. Oddelené vzdelávanie nepripraví na spoločný život ani postihnutých, ani nepostihnutých. Integračný pohyb bol vždy spätý s ľudskými právami, so zmeneným pohľadom na postihnutie a s pochybnosťami o oprávnenosti núteného vydeľovania istej skupiny ľudí z bežných inštitúcií |
| Edukácia handicapovaných žiakov v podmienkach práce SSŠ,Biela voda, Kežmarok | Základom spoločenskej inklúzie je pozitívne prijímanie rozmanitosti – jazykovej, etnickej, náboženskej, sociálnej, psycho-fyzickej. Premietnuté na podmienky vzdelávania sa potom hovorí o inkluzívnej škole ako o škole prispôsobujúcej sa deťom a žiakom, v ktorej sa žiaci nedelia na tých, ktorí majú špeciálne potreby a na tých, ktorí ich nemajú, ale vždy ide o heterogénnu skupinu žiakov, ktorí majú rozličné individuálne potreby (Lechta 2010). Inkluzívna škola by mala poskytnúť priestor pre učenie a participáciu všetkých žiakov (Goodman 1994) zmenou filozofie školy, vytvorením priateľského prostredia, v ktorom je každý žiak vítaný; prostredia vzájomnej pomoci, spolupatričnosti, a čo je najdôležitejšie, akceptovaním rozmanitosti. Úsilie o spolužitie s postihnutými sa stalo aktuálne aj u nás, v našej škole, aj napriek tomu, že ide o proces dlhodobý a náročný, narážajúci na množstvo objektívne existujúcich , či zdanlivých problémov. „V živote si treba dávať vysoké ciele.“ S takýmto krédom sa stretnete u pani riaditeľky školy . Nezáleží na tom, či svoj ciel dosiahnete ,ako to, že na ňom pracujete a keď sa Vám podarí aspoň polovica z toho ,je to úspech.Deti sa učia byť jeden k druhému tolerantní a neposmievať sa z nedostatkov či chorôb iných. Pomáhajú si navzájom. To sa u žiakov na školách málokedy vidí.Počas výučby handicapovaných žiakov v našej škole (v niektorých prípadoch) sa musia títo žiaci oddeliť, aby sa učivo darilo pochopiť žiakom, ktorí nemajú také zdatnosti a podobne. Žiaci medzi sebou rozdiely nerobia. Celý kolektív zamestnancov školy, spolu s rodičmi handicapovaných žiakov vedú k tomu, aby pochopili, že postihnutie má určité obmedzenia, ktoré si vyžaduje napríklad venovať viac času na výkon, ako majú ostatní žiaci bez postihnutia. Nie je to teda výhoda pre postihnutých, iba a len prispôsobenie sa podmienkam k tomu, aby učivo zvládli . A predstavte si, ono to funguje. Stačí trocha tolerancie, správne nastavenie systému ,spoluprácu školy a rodičov a dá sa všetko docieliť. |
| Ukážky práce handicapovaných žiakov v našej škole | Sára HYCLÁKOVÁ je žiačka s Downovým syndrómom. Aj na ňu musia byť právom pyšní skvelí rodičia nielen pre jej precíznosť v práci a plnení si povinností, ale aj preto, že smeruje k plnej integrácii- začala pracovať v súkromnej spoločnosti ako brigádnička. Škola ju v tom podporuje , sprevádza ju a poskytuje jej veľmi podnetné prostredie na jej čo najvšestrannejší rozvoj.Tu je Sárka, ktorá je nesmierne húževnatá a precízna, so zmyslom pre detail:  Filip RUSNÁK je žiak s neurologickým postihnutím po mozgovej príhode, ktorá ho paralyzovala. Zo zdravého chlapca, plného života, radosti a bezstarostnosti, sa z minúty na minútu stal paralyzovaný a ležiaci pacient. Dnes už Filipko nielenže stojí na vlastných nohách, ale vzdeláva sa v rámci možnosti vlastního postihnutia. Obeta rodičov, aj v jeho prípade,je neopísateľná a škola mu poskytuje tiež celú škálu podnetov, aby sa neustále zlepšoval v koordinácii, kognitívnych funkciách a aj jemu sa opäť vracia nádej návratu do normálního života a radosti z jeho krás.Tu je Filipko, ktorý sa teší z každého čiastkového úspechu:      Maroš MAČIČÁK je žiak s Downovým syndrómom a je žiakom odbornej školy v rámci edukačného programu. Aj on patrí do tej šťastnej skupiny detí s handicapom, v ktorej sú rodičia tou najväčšou zárukou bezpečia, lásky a práve oni hľadali cestu pre neho, aby sa mohol rozvíjať čo najvšestrannejšie. Naša škola sa stala tou, kde našli, čo hľadali a tím odborníkov sa mu obetavo a každodenne venuje. Tu je náš Maroško v „plnom nasadení“:      Všetci traja navštevujú odbornú školu, absolvujú teoretickú prípravu s pedagógmi odborných predmetov a s majstrami odbornej výchovy absolvujú prax. Všetci traja majú pedagogických asistentov.Efektívne vzdelávanie ,u všetkých troch žiakov s handicapom, je na princípe diferencovaného vyučovania, pri ktorom sa prispôsobuje obsah vzdelávania, proces vyučovania, ale aj prostredie školy. |
| Od integrácie k inklúzii | Inklúzia (aj na Slovensku) v súčasnosti „ prechádza“ prechodným obdobím: je to proces medzi integráciou a inklúziou (Lechta, 2010). Používanie týchto termínov nie je úplne jednotné. Podľa Horňákovej (2006) sa inklúzia poníma tromi spôsobmi: 1. Stotožňuje sa s integráciou 2. Chápe sa ako vylepšená, „optimalizovaná“ integrácia 3. Predstavuje novú kvalitu prístupu k žiakom s postihnutím, odlišnú od integrácie – ako bezpodmienečné akceptovanie špeciálnych potrieb všetkých detí a žiakov. Stotožňovanie integrácie a inklúzie nevychádza z analýzy pedagogických teórií a je považované skôr za pokus vyhnúť sa zmenám a za nový pojem skryť starú prax. Integračné hnutie však vo svojich počiatkoch zdôrazňovalo, že integrácia neznamená premiestnenie dieťaťa s postihnutím do bežnej školy, ale takú zmenu školy, aby bola pripravená skutočne prijať inakosť. Ideové východiská integrácie a inklúzie sú si teda veľmi blízke. V praxi však integrácia neopustila predstavu homogénnej skupiny intaktných žiakov, do ktorej prijmeme aj žiaka, ktorý je „iný“. Začlenenie žiakov s postihnutím si nevynútilo odklon od tradičných pedagogických postupov a organizačných štruktúr. Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku sú zákonom a podzákonnými predpismi tieto opatrenia definované. Ide o opatrenia, ktoré zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces: špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a IVVP, asistenti učiteľa a školskí špeciálni pedagógovia. Možno konštatovať, že integrované vzdelávanie žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami je postavené na týchto pilieroch. Často sa stretávame s názorom, že nemôžeme prechádzať na inklúziu, keď ani integráciu nemožno považovať za optimálne zavŕšenú. Táto otázka je závažná: máme optimalizovať integráciu a až následne sa venovať inklúzii? Alebo treba integráciu zavrhnúť a začať budovať inklúziu? Kardinálnym problémom integrovaného aj inkluzívneho vzdelávania je osvojenie si obsahu vzdelávania, čiže štandardov vzdelávania, ktoré sú stanovené v Štátnom vzdelávacom programe a sú podmienkou pre dosiahnutie stupňa vzdelania v rámci jednotlivých ISCED-ov. Medzi požiadavkami učebných osnov a možnosťami žiakov však často nie je súlad. Ako odstrániť túto bariéru, keď základným atribútom inklúzie je prispôsobovanie vzdelávania schopnostiam a potrebám žiakov? Jednou z ciest k efektívnejšiemu vzdelávaniu môže byť diferencované vyučovanie, pri ktorom sa žiakovi prispôsobuje obsah vzdelávania, proces vyučovania, ale aj prostredie školy– týmto smerom naša škola začala „ kráčať“ a ujalo sa to. Prvé výsledky sme prezentovali s vyššie spomenutými výsledkami práce integrovaných žiakov. .….srdečne blahoželáme k výučným listom a týmto mladým úžasným ľuďom držíme prsty, aby vykročili do reálneho života správnym smerom….  |
[learn_press_profile]